Nástup komunizmu mal korupciu čoskoro odstrániť. Komunistická ideológia nazerala na korupciu ako na pozostatok kapitalizmu, ktorý čoskoro zmizne. Opak sa však stal pravdou a korupcia za čias komunizmu veselo bujnela. Stav boja s korupciou verne priblíži dobové príslovie ,,Kto neokráda štát, okráda rodinu“.
Ak by niekto listoval zažltnutými stránkami novín, len márne by hľadal prípady, kedy bol konkrétny človek odsúdený za korupciu. V celej histórii komunistického režimu sa našiel len jeden prípad, kedy človek išiel do väzenia za korupciu.
V priebehu osemdesiatych rokov prenikla na svetlo sveta veľká korupčná kauza, kde hlavnú úlohu zohral Stanislav Babinský, muž s prezývkou Kráľ Oravy. Babinského príbeh sa začína v oravskej obci Čimhová. Tu Babinský vyrábal ručne vyrezávaný nábytok v prevádzke Mestského národného výboru. Ručne vyrezávaný nábytok bol luxusom a čoskoro sa zapáčil funkcionárom komunistickej strany. Babinský začal nábytok rozdávať papalášom. Sieť ľudí, ktorí boli Babinskému vďační sa rozširovala.
Sťahovalo sa aj Babinského pracovisko. Výroba nábytku sa presťahovala do Trstenej, Babinský sa v roku 1984 stal riaditeľom Jednoty v Trstenej. Ponúkanie služieb papalášom veselo pokračovalo. K Babinského ponuke patrili veľkolepé poľovačky, luxusný tovar, sexuálne radovánky. Od Babinského zákazníkov sa žiadali len drobné protislužby. Raz privrieť oči nad hospodárením Babinského podnikov, inokedy posunúť do Oravy peknú sumičku vo forme dotácii. Akákoľvek kontrola bola vopred odsúdená na neúspech.
U veľkých zlodejov to chodí zvyčajne tak, že za mreže ich dostane maličkosť v porovnaní s ich inou činnosťou. Topoľčianska Verejná bezpečnosť (názov polície za komunizmu) dostala informáciu, že z pivovaru v Topoľčanoch zmizol kamión s pivom. Pri vyšetrovaní sa dostali až k Babinskému. A Kráľ Oravy putoval do väzby.
Sám Babinský sa spočiatku spoliehal na svoje kontakty u ktorých predpokladal, že ho z väzenia vytiahnu. Ukázalo sa, že jeho známi priatelia ho nepodržia. Časom zmenil taktiku a vyšiel s konkrétnymi menami, ktoré uplácal. Na Babinského zoznam sa dostal vtedajší minister zahraničných vecí Bohuslav Chňoupek či československý premiér Lubomír Štrougal. Ani podobná taktika však neslávila úspech. Dňa 30. júna 1987 odsúdil krajský súd v Bratislave Stanislava Babinského na štrnásť rokov odňatia slobody. Okrem Babinského putovali za mreže ešte okresné funkcionári komunistickej strany. O post prišiel tiež prvý námestník federálneho ministerstva vnútra Ján Kováč.
Kauza Babinský sa s oneskorením dostala aj do straníckej tlače. Prvú správu o súdnom procese s Babinským prinieslo Rudé Právo deň po prvom súdnom procese. Nenápadná informácia informovala o výškach trestov pre konkrétnych ľudí. Čiastočné uvoľnenie sa vtedy nachádzalo už aj v Československu a tak sa Babinského prípadu venovali novinári obšírne. Môžeme sa dozvedieť o spôsobe akým korupcia prebiehala, nechýbajú informácie o súdnom procese a aj Babinského obhajoba. Z článkov napísaných v denníku Rudom Práve napríklad vyplýva, že Babinský sa hájil snahou o rozvoj oravského regiónu.
Prvá zmienka o prípade Stanislav Babinský
Po roku 1989 sa Babinský pokúsil vykresliť svoju osobu ako obeť politického procesu. Pokus o obnovenie procesu stroskotal. Kombinácia zdravotných problémov a všeobecnej amnestie v roku 1990 spôsobila, že Stanislav Babinský väzenie po revolúcii opustil. Dnes podniká na Orave.
Korupcia nie je neznámym fenoménom ani pre dnešnú spoločnosť. A neznámym fenoménom nebude ani v budúcnosti. Bez ohľadu na minulosť, s korupciou treba bojovať stále hoci ide často o súboj s veternými mlynmi.
Adam Bielesz
Zdroje: http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/338805-papalasa-ste-si-mohli-kupit-za-tritisic-korun/ http://www.tyzden.sk/casopis/8828/kral-oravy-a-uplatkov/ http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo
Web študentského spolku katedry histórie PdF UK 